Na diaľniciach čas nie sú peniaze

Ministerstvo financií má totiž na základe svojej analýzy povedať, či projekty verejno-súkromného partnerstva patria, alebo nepatria do štátneho dlhu. Táto analýza má rozhodnúť o tom, či si štát na diaľnice požičia, alebo bude cesty aj naďalej financovať sám. Podľa mojich informácií však správca rozpočtu o tom, že v pondelok odovzdá výsledok svojej práce, ani nevedel.
Keďže teda žiadna analýza ani dnes nebude, pokúsim sa o ňu sám: projekty sa započítajú do štátneho dlhu, ak nebudú nastavené dobre. To je všetko.
Toto bol príklad, ako sa nevedomec, v tomto prípade ja, snaží získať čas. Preto amatérsky rozpráva o odbornom probléme a na názor odborníka nečaká. Takýchto príkladov je omnoho viac, rovnako ako ľudí, ktorí sa snažia získať čas. Viac je aj záhad, ktoré dianie okolo novej výhovorky sprevádzajú. Prečo rezort dopravy vyhlásil tender na koncesionára, keď mu na súhlas Jána Počiatka stačilo čakať len dva pracovné dni? Prečo oznámenie o tomto kroku prišlo na brífingu, na ktorom sa malo pôvodne hovoriť o prijatých zákonoch? Prečo za procesnú chybu vyhodili Tibora Schlossera a za ďalšiu procesnú chybu jeho nástupca Igor Choma už nebol prepúšťaným, ale prepúšťajúcim? Čo všetko prináša boj o čas?
Ďalšou záhadou je prijímanie zákonov, ktoré sú v praxi absolútne nepoužiteľné, a uznesení, ktoré samé seba popierajú. Začnem zákonmi. Minulú stredu schválili ten, ktorý skracuje termínovník stavebných úradov. Tie pritom nevedeli svoju prácu stíhať ani za súčasnej legislatívy. Čas sa im teda vezme iba na papieri - aby sa mohlo povedať, že sme prijali zákon, ktorý zvyšuje súčinnosť úradov. V praxi však nie je možné vziať čas niekomu, kto ho nemá. Bude to preto vyzerať nasledovne: úradník bude mať desať dní na to, aby oznámil všetkým dotknutým, čo sa bude diať s ich pozemkami, alebo v okolí ich pozemkov. Aj tým, ktorí pracujú v zahraničí, sú v kúpeľoch, na dovolenke a podobne. Vzhľadom na krátkosť času zrejme služby pôšt a pečiatka 'Doporučene' nepostačia.
Stavebný úrad teda vydá rozhodnutie, ktoré po pätnástich dňoch nadobudne právoplatnosť. Potom sa vráti nejaký čašník z Anglicka s myšlienkou postaviť si za ušetrené peniaze na svojom pozemku dom. Keď príde na svoju lúku, zistí, že už sa niečo stavia, nie však dom, ale diaľnica. Nasledovať bude súdne mimoodvolacie konanie - stovky a tisícky anglických čašníkov sa vrátia a na svojej lúke nájdu diaľnicu. Budú sa pýtať, prečo ich nikto nevyzval na konzultáciu územného plánu. Budú chcieť kompenzácie a štát im ponúkne napríklad podnájom v jednoizbovom byte. Tisíckam nespokojných čašníkov sa budeme skladať na podnájom a na nový pozemok a súdiť nás za to bude Európska únia.
Potom sú tu vládne uznesenia. Je nesmierne ťažké unifikovať každú formu komunikácie o diaľniciach, či už samotné prijatie zákona, alebo verbálne zdôvodňovanie, známej téze o roku 2010. Stokrát opakovaná lož sa môže stať uznávanou pravdou len vtedy, keď je omieľaná precízne. Výroky politikov a schválené dokumenty nemôžu samé seba popierať. Nikto im predsa potom neuverí. Minulú stredu schválili uznesenie o tom, ako majú byť všetky projekty verejno-súkromného partnerstva konzultované s financmi. Tí majú do konca roka pripraviť jednotnú metodiku a konzultačno-kontrolný mechanizmus. Majú sa im podriadiť všetci. Tender storočia, kvôli ktorému uznesenie prijali, však na tento mechanizmus nepočká. Kvôli času ho pripravili a kvôli času ho aj popreli. Všetkým hýbe čas. Hovorí sa aj, že svetom hýbu peniaze. Ktoré z týchto dvoch pohnú našimi diaľnicami, má dnes povedať Počiatek. Ten však o tom možno ani nevie.

Zdroj: www.hnonline.sk

Autor

• (red)